História mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce je úzko spätá s dejinami obce Ťahanovce, ktoré siahajú do roku 1264 (najstaršia písomná zmienka ). Osídlenie územia je však ešte oveľa staršie.
Názov Ťahanovce, samozrejme, nevznikol od slova ťahať alebo sťahovať. Tak, ako viaceré iné lokality v blízkom okolí, je odvodený od osobného mena Těhan (podľa profesora Varsíka) alebo Techan (podľa doktora Uličného). Starobylý tvar názvu obce podľa vedcov vedie k názoru, že tunajšie osídlenie jestvovalo pred 11. storočím, pričom vzťah predpokladaného Techana k osídleniu nebol feudálny, ale rodový. Zemepisná poloha a názov Ťahanoviec vedú k názoru, že táto dedina jestvovala pred 11. prípadne pred 9. storočím a patrí k najstarším slovenským dedinám v okolí.
5. mája 1985 bol položený oficiálny základný kameň sídliska, ktoré prevzalo od obce jej historické meno. Odvtedy sa odvíja samostatná história mestskej časti. (Zdroj: Ťahanovce-dejiny obce, 2011)
Renesančný stĺp – božia muka
Obnovenou historickou pamiatkou na území mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce je renesančná vežovitá stavba – stĺp, ktorý bol prvý raz zaznamenaný v roku 1782 na prvom vojenskom mapovaní ako drobná kamenná sakrálna stavba, označujúca dôležitú križovatku ciest. Prvý známy zápis o existencii stavby označenej ako „ columna vero murata“ sa zachoval z roku 1811.
Podľa článku v časopise Felvidéki közlöny (Hornouhorský vestník) z roku 1880, sú pri ruine stĺpa pochovaní poľskí dobrovoľníci z Thworznického légie, ktorí padli v hrdinskom boji 11. decembra 1848 pri krytí ústupu maďarských vojsk.
Na historický objekt v rokoch 1998 – 1999 upozornil predseda Historickej spoločnosti I. Henszlmanna Juraj Halász.
V súvislosti s návštevou prezidenta Poľskej republiky v Košiciach v roku 2001 iniciovala Kancelária prezidenta Slovenskej republiky jeho rekonštrukciu z dôvodu, že v blízkosti pamiatky boli v roku 1848 pochovaní poľskí dobrovoľníci.
Rekonštrukciu realizoval Mgr. Gabriel Kládek. Na základe pamiatkového prieskumu a sondážneho výskumu určil, že ide o renesančný stĺp a jeho pôvod datoval do 17. storočia. V čase pamiatkového výskumu bol stavebnotechnický stav renesančnej stavby značne kritický ako dôsledok zanedbanej starostlivosti už od obdobia pred II. svetovou vojnou až do roku 2001.
Rekonštrukcia bola ukončená v roku 2007 osadením pozláteného kríža na pozlátenej guli na špici. Nakoľko ide aj o pietne miesto, mestská časť upravila jeho okolie a vybudovala k nemu prístupové chodníky. Zároveň bolo upravené oplotenie a vybudované osvetlenie samotného renesančného stĺpu. Pre potrebu informácie návštevníkov o histórii stavby a samotnom pietnom mieste slúži umiestnená pamätná doska pri vstupnej bráne.
Renesančný stĺp sa v roku 2006 stal hlavným motívom erbu mestskej časti. Zreštaurovanú historickú stavbu požehnal košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč.
Pietne miesto v júni 2007 navštívili veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Zenon Kosiniak-Kamysz a konzulka Poľskej republiky na Slovensku Urszula Szulczyk-Śliwińska, ktorí položili k pamätníku kyticu a do renesančného stĺpu vložili pamätnú listinu s posolstvom pre ďalšie generácie.
V roku 2016 boli existujúce informácie o pamiatke rozšírené o archívny výskum, ktorý realizovala historička Dr. Uršula Ambrušová, PhD. Cieľom výskumu bolo uskutočniť pramennú kritiku a analyzovať zachované dokumenty a dostupné informácie. Na jeho základe bolo zistené, že ide o účelovo postavenú drobnú sakrálnu stavbu Božia muka, ktorej pôvod môže byť zo začiatku 17. storočia. Výskum potvrdil, že ide o skutočne vzácnu historickú pamätihodnosť v našom katastrálnom území. O histórii pamiatky spracovala historička v roku 2018 publikáciu s názvom Ťahanovská legenda.
Zámerom mestskej časti v súčasnosti je zápis Božej muky do zoznamu pamätihodností mesta Košice a revitalizácia jej okolia.
Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ťahanovce 24.novembra 2013 sa v kultúrnom stredisku mestskej časti konal odborný seminár o udalostiach, ktoré sa odohrávali na území dnešných oboch mestských častí (obec Ťahanovce i sídlisko Ťahanovce).
